Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Obec Hronský Beňadik

Pamätihodnosti obce

Kláštorný komplex Hronský Beňadik - národná kultúrna pamiatka

Opátstvo bolo založené v poslednej tretine 11. stor., kedy vznikla aj prvá románska trojloďová bazilika sv. Benedikta. Táto stála až do polovice 14. stor., keď začali so stavbou dnešnej monumentálnej gotickéj katedrály. Kláštor stál zrejme už pred rokom 1075, ku ktorému sa viaže jeden z najstarobylejších písomných dokumentov, týkajúcich sa Slovenska. Kráľ Gejza I. roku 1075 obdaroval kláštor v Hronskom Beňadiku početnými majetkovými právami. Táto tzv. zakladajúca listina bola vlastne súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Kláštor získal neskôr majetky aj od ďalších donátorov. V listine z r. 1209 potvrdil majetky kláštora pápež Inocent III. Majetky, ktoré kláštor získal v čase svojho vniku a v ďalšom období, boli rozsiahle a roztrúsené. Okrem majetku v bezprostrednej blízkosti kláštora - v Tekovskej stolici vlastnil kláštor majetky v Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej, Biharskej, Čongrádskej, Hevešskej, Solnockej, Békéšskej, Tordianskej a Peštianskej stolici. Medzi osobitné majetkové práva patril výnos zo soľného mýta v Sedmohradsku, mýto z plavenia dreva po Hrone, desiatky zo všetkých vlastných majetkov, cenzus z prenajatých vzdialenejších majetkov. Tento stav trval do r. 1565, kedy sa definitívnym majiteľom hronskobeňadického panstva stáva ostrihomská kapitula.
Kláštor sa stal významným strediskom kultúrneho života a kláštornej vzdelanosti v stredoveku. Vznikali tu pamiatky výtvarného umenia, hudobnej kultúry, liturgie a teologickej spisby. Konvent kláštora pôsobil ako hodnoverné miesto. Do jeho kompetencie patrilo vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, kláštor pôsobil ako úradný činiteľ pri sporných majetkových záležitostiach a bol miestom na deponovanie cenností a archívov, viedol si vlastný archív a pod.. Dôležitou kapitolou je obdobie protitureckých bojov, kedy bol kláštor prestavaný na pevnosť, majúcu dôležité postavenie v systéme obrany banských miest proti tureckým útokom. Bola súčasťou reťaze pevností, do ktorej patril napr. aj Nový zámok v Banskej Štiavnici. Po zabratí Levíc Turkami v r. 1663 sa stala nakrátko priamo pohraničnou pevnosťou, chrániacou cestu pozdĺž Hrona na sever.
Centrálnou časťou pôdorysu stredovekého kláštora je rajský dvor dookola s krytou arkádovou krížovou chodbou. Toto nádvorie slúžilo najmä ako cintorín. Okolo dvora stáli kláštorné objekty. Gotický trojloďový chrámový kostol stál na severnej strane areálu. Trojlodie je zaklenuté krížovými rebrovými klenbami. Na južnej strane kostola sa zachovalo jedno krídlo gotickej krížovej chodby, ku ktorej prilieha na juhovýchodnej strane gotická sakristia a nad ňou na druhom podlaží neskorogotická kaplnka sv. Krvi dokončená 1489. Ostatné krídla vnútorného nádvoria sú neskoršie. V období existencie kláštora vznikla neskorogotická vstupná brána s vežou, ktorá dnes tvorí severozápadný rizalit stavebného komplexu. Jej podjazd je zaklenutý valenou klenbou. Nevieme, či bol kláštor ohradený alebo opevnený pred renesančnou prestavbou.
Renesančná pevnosť vznikla na ploche asi trikrát väčšej, než boli pôvodné rozmery kláštorného komplexu. Zo starších stavieb pri jej budovaní použili celú pôvodnú východnú fasádu, celú chrámovú stavbu a do komplexu zapojili aj staršiu obrannú vežu so vstupnou bránou. Kostol po prestavbe (zamurovaní niektorých okien a vybudovaní strielní) plnil funkciu severovýchodnej nárožnej bašty pevnosti. Ďalšie dve nárožia spevňovali mohutné valcovité bašty, z ktorých sa v podstate bez zmeny zachovala dodnes juhozápadná. Štvrté nárožie je na sevorozápade upravenou staršou vstupnou vežou. Valcovité nárožné bašty sú niekoľkoposchodové vybavené delovými a ručnými strieľňami, V juhovýchodnej bašte sa čiastočne zachoval aj odvzdušňovací systém, odsávajúci spálené plyny, vznikajúce pri strieľaní. Vstupné dvere do juhozápadnej bašty na prízamí nesú v nadpraží nápis s dátumom 1572. Rovnako je datovaná západná fasáda rozľahlej sýpky, tvoriacej západné sídlo objektu. Tento istý letopočet nachádzame aj na výzdobe komína vo východnom trakte. Pravdepodobne je to dátum prefasádovania objektu. Stavebné úpravy sa najmenej dotkli mohutnej sýpky, do ktorej zvážala ostrihomská kapitula úrodu zo svojich majetkov na strednom Slovensku. Je dlhá vyše 60 m a široká asi 10 m, členená na 4 podlažia. Centrálnu stavbu renesančnej pevnosti pred útokom chránil ešte vonkajší veniec opevnenia. Pevnosť zásoboval vodou neďaleký prameň, od ktorého vybudovali unikátny keramický rúrkový vodovod smerom k dnešnej studni na nádvorie.
21. júla 1881 postihol objekt veľký požiar natoľko, že sa ostrihomská kapitula rozhodla pre rozsiahle úpravy. Objekt dostal pod vedením šopronského architekta F. Storna neogotickú úpravu, ktorej za obeť padlo mnoho dovtedy pomerne zachovaných častí areálu (odstránená renesančná vstupná brána s padacím mostom, prestavané horné partie kostolných veží, znížený hradobný múr). Gotické pamiatky umiestnili, okrem malých výnimiek v arcibiskupskom múzeu v Ostrihome. Z pôvodného inventára ponechali v chráme len niekoľko sôch, predovšetkým 3 plastiky z pôvodného hlavného oltára (sv. Scholastika, Madona a sv. Beňadik, neskorogotické od majstra z okruhu Jakuba Kaschauera), korpus na kríži pod triumfálnym oblúkom, gotický pravdepodobne zo 14. storočia, polychromovaná drevorezba, na ramenách kríža symboly 4 evanjelistov. Ďalšou zo zachovaných je plastika Krista z Božieho hrobu, novogotická, s pohyblivými rukami, pôvodná je tiež Madona z poslednej tretiny 14. storočia pochádzajúca zo Spiša (tzv. Madona Juraja Richwaldského), ktorá je umiestnená v kaplnke sv.Krvi.

Ďalšími pozoruhodnými pamiatkami v kláštore sú:

  • Epitaf Štefana Koháryho neskororenesančný z poslednej tretiny 17. storočia, mramor, alabaster. Bohato ornamentálne dekorovaný s nápisovou doskou, obrazom smrti Š. Koháryho.
  • Krstiteľnica neskorobaroková, koniec 18. storočia, polychromovaný kameň, kupa dekorovaná lupeňmi, driek valcovitý.

 

Kostol sv. Egídia opáta

Katolícky kostol, postavený pravdepodobne r. 1674 spolu s budovou fary a školy na mieste pôvodného, v r. 1599 zničeného kostola. Obnovený v rokoch 1724-1742. Jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.
Hlavný oltár sv. Egídia je barokový z polovice 18. storočia, polychromovaná drevorezba. Stĺpová oltárna architektúra, v strede je obraz Smrti sv. Egídia, po stranách sú sochy sv. Jána Krstiteľa, Evanjelistu, Barbory, a Kataríny. V nástavci je obraz sv. Egídia, po stranách sochy anjelov a putt. Na antependiu reliéf Piety. Bočný oltár sv. Jozefa z roku 1700, stĺpová architektúra, v strede oltárny obraz Smrti sv. Jozefa, po stranách sochy sv. Anny a Joachyma. Na vrchole skupina sv. Rodiny. Oltár sa nachádza na ľavej strane triumfálneho oblúka. Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie, barokový z roku 1737. V strede obraz Sedembolestnej Panny Márie, po stranách sochy sv. Petra a Pavla, v nástavci obraz sv. Alojza, po stranách sochy sv. Alžbety a Barbory. Oltár sa nachádza na severnej strane lode.
Pozoruhodnými sú aj bočný oltár sv. Barbory, barokový z prvej polovice 18. storočia, závesný obraz sv. Urbana z prelomu 18. a 19. storočia, plastika sv. Michala, neskorobaroková z konca 18. storočia, baroková kazateľnica a ďalšie pamiatky.

 

Morová kaplnka sv. Krvi

Baroková kaplnka, postavená medzi Beňadikom a Psiarami na kopci. Postavená bola v roku 1713 na pamäť zúriacej morovej epidémie v rokoch 1709-1712. Centrálna stavba na oktogonálnom pôdoryse, zaklenutá kupolou. Pred vstupom stĺpový portikus s tympanónom. Hlavný oltár so stĺpovou archtektúrou nesie ústredný obraz Ukrižovanie od K. Jakobeyho z roku 1876.

 

Kalvária

Neskorobarokové súsošie, voľná skupina Krista na kríži s trúchliacou sv. Máriou Magdalénou a postrannými sochami P.Márie a sv. Jána ev. na samostatných barokových podstavcoch. Podstavec kríža má na čelnej strane reliéf - kladenie Krista do hrobu. Súsošie sa nachádza na svahu pod kláštorom.

 

Ďalšie kultúrne pamiatky:

  • neskorobarokové súsošie sv. Jána Nepomuckého
  • polychrómová socha sv. Jána Nepomuckého r. 1874
  • socha Madony, sv. Anny, sv. Beňadika z r. 1880 a socha sv. Urbana
  • pamätník obetiam I. svetovej vojny
  • pamätník padlých Bulharov v SNP

 

webygroup

dnes je: 23.11.2017

meniny má: Klement


5025982

Úvodná stránka